Slnečný septembrový deň, nádvorie Východoslovenského múzea v Košiciach a výtvarný workshop s lektorom hranovnickej modrotlače. Tejto akcie sa zúčastnili aj dve vyučujúce odevného dizajnu Mgr. Beáta Gencová a Mgr. Slávka Kollárovičová.
Keďže akcia bola zameraná na praktickú realizáciu techniky modrotlače, mali sme možnosť priameho kontaktu s materiálmi a technológiou výroby modrotlače. Uvítali sme edukatívny a individuálny prístup. Celodenný workshop bol rozdelený na tri časti- realizácia vlastných návrhov modrotlače, zhotovenie rúšok a komentovaná prehliadka výstavy.
Postup pri realizácii modrotlače si môžete pozrieť aj na našich fotografiách :
- Úvod patril príprave 100% bavlneného bieleho plátna, jeho nastrihaniu, vyžehleniu a našpendleniu na tlačiarensky stôl.
- Nasledovala najkreatívnejšia časť workshopu – návrh vlastnej potlače a výber drevených foriem na jej realizáciu.
- Dopredu pripravené plátno sa potláčalo papom – bledozelenou krycou tekutou látkou, ktorej zloženie je tajomstvom každého majstra.
- Pap sa nanášal pomocou drevenej formy ponorením do šašie – sústavy troch debničiek, z ktorých vrchná bola vybavená poduškou namočenou v pape.
- Drevená forma sa otláčala na tlačiarenskom stole, ktorý bol potiahnutý súknom, aby forma mäkko priliehala na plátno. Formy sme otláčali na plátno v špecifickom rytme udierania päsťami, takže bola potrebná aj určitá fyzická sila.
- Nasledoval proces sušenia.
- Vysušené a otlačené plátno sa upevnilo na ráf – okrúhly železný rám s háčikmi a následne sa ponáralo do kade s indigovým roztokom. Indigo – rastlinné modré farbivo sa získava z tropickej rastliny indigovníka. Presné zloženie a pomer látok tohto roztoku je rovnako tajomstvom každého majstra. Od počtu ponorov závisí odtieň modrej farby.
- Celé plátno sa zafarbilo na modro, okrem miest, kde bol nanesený pap, ktorý indigo neprijímal.
- Po zafarbení a vysušení sa pap odstránil namáčaním v roztoku s kyselinou sírovou. Miesta kde sa odstránil pap ostali nezafarbené a vznikol biely vzor na tmavomodrom podklade.
- Nakoniec je potrebné látku upravenú technikou modrotlače preprať v čistej vode, vysušiť a vyžehliť.
Sprievodným podujatím bola aj komentovaná prehliadka výstavy Remeslo má modré dno. Výtvarne zaujímavá, samozrejme modrobiela inštalácia výstavy nás oslovila svojou rôznorodosťou. Najprv sme sa audiovizuálne ocitli na tradičnom jarmoku na Dominikánskom námestí v Košiciach, kde trhovníci ponúkali svoje plátna. Zavítali sme do modrotlačiarskej dielne majstra farbiara Elemíra Monštka z Hranovnice doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní na Slovensku. Keďže sa modrotlač stáva vyhľadávanou a znovuobjavenou tradičnou technikou aj v 21. storočí mali sme možnosť vidieť videoukážku realizácie sieťotlačovej techniky modrotlače s ktorou pracuje návrhár Matej Rabada, ale aj jeho finálne produkty. Výstavu dopĺňali šaty a doplnky Jany Gavalcovej a Mišeny Juhász. Zaujímavosťou je zápis modrotlače v roku 2018 na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Lektor Hranovnickej modrotlače Adam Benko nám prisľúbil spoluprácu a odevné dizajnérky sa teda môžu tešiť na spoločné stretnutie niekedy v letných mesiacoch v priestoroch našej školy – ŠUP vo Svidníku. Na výstavu Remeslo má modré dno vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach ste ešte do konca februára 2021 všetci srdečne pozvaní.
Mgr. Slávka Kollárovičová
