Nováčikovia sa už na prahu školského roka učia, že stredná škola nie je len o učebniciach hrubých ako encyklopédia dinosaurov. Je o kamarátstvach, ktoré sa kujú pri rôznych úlohách, o odvahe, ktorá rastie pri každom prekročení vlastného tieňa, a o radosti, ktorá sa rozlieva dvorom ako rozliata limonáda v bufete. Uchaľák sa stáva prvým veľkým dobrodružstvom. Našťastie bez známok v žiackej knižke.Starší žiaci pripravujú stanovištia a úlohy, ktoré prvákov skúšajú nielen z humoru, ale aj z tímového ducha. Výsledkom je panoráma farebných masiek, šašovských pokrikov a hlavne iskričiek v očiach tých, ktorí sa práve stali súčasťou novej komunity.Keď napokon prváci odložia rekvizity a uschnú im mokré tričká či stužky, už nie sú tí noví, ktorých každý pozná podľa zvedavých očí. Sú čerstvo prijatými členmi školského cechu. Stredná škola ich prijala s potleskom, úsmevom a štipkou recesie. A oni si z Uchaľáka odnášajú niečo, čo sa nenaučia na žiadnej hodine: pocit spolupatričnosti.
Nech žije cech stredoškolákov. A nech žijú všetci, ktorí sa práve stali jeho hrdými, hoci ešte trochu uchaľáckymi, členmi.
ŠUP Svidník, 15.10.2025
